uvážlivý

Pre vládnu stranu začína predvolebná kampaň deň po voľbách, už to akú zostaví vládu, aký predstaví vládny program v parlamente, ako komunikuje do verejnosti jeho plnenie a v neposlednom rade, ako dokáže reagovať na každodenné výzvy, to je zdanlivo výhodná, no o to ťažšia pozícia.

Opozičné strany sa najskôr musia spamätať z volebného neúspechu, vyliečiť sa z utŕžených rán, vyrovnať sa s postupným odchodom neuspokojených funkcionárov. Politickú prácu spravidla vykonávajú tak, že nemilosrdne kritizujú vládu a vládnu stranu, nie je až tak dôležité či oprávnene. PR opozícii ochotne žehlia viaceré denníky, najmenej dva týždenníky a už aj elektronické médiá. Prečo a za čo to robia všetci vedia, no nepovedia, nenapíšu, neodvysielajú, predsa nebudú špiniť do vlastného hniezda. Preto masové médiá nazývajú siedmou veľmocou, že sú nedotknuteľné? Ide hlavne o to, aby médiá neslúžili viac na manipuláciu verejnej mienky, ako na objektívne informovanie širokej verejnosti.

To čo vyvádzal redaktor v relácii Rádia Slovensko „Sobotné dialógy“ vysielanej 10 októbra, je hanbou žurnalistiky. Ako posadnutý vystupoval v pozícii žalobcu aj sudcu a hoci to mal byť dialóg dvoch bývalých ministrov zdravotníctva, zobral to do vlastných rúk. Ukázal sa ako klamár v priamom prenose, keď opakovane dezinterpretoval slová pracovníčky TI. Chýbalo len to, aby zástupcu Smeru SD vyfliaskal. Ak majú byť diskusné fóra a sociálne siete zneužívané na šírenie nenávisti a pochybných ideológií, to ich radšej zákonne zregulovať. Narušené indivíduá si svoje komplexy ošetrujú mediálnou diverziou. To nie je prospešné nikomu, koniec koncov ani im to nepomôže, ale keď frustrovaní chudáci môžu beztrestne urážať tých úspešných a nielen politikov, to je ich droga.

Politická stratégia opozície zodpovedá prísloviu „Medzi slepými je jednooký kráľ“, stačí časť verejnosti presvedčiť, že slepí sú všetci naokolo a seba pasovať za jednookého. Presvedčovanie verejnosti o tom, že Smer SD strašne kradne, že Slovensko sa priam topí v korupcii je oveľa jednoduchšie, ako vypracúvať politické programy a predkladať kvalitné návrhy zákonov alebo ich novelizácií do parlamentu. Keď je zhnusenie občanov z politiky dostatočné, je čas na svet vypustiť zdanlivo správne riešenie: „Do čerta so starými politikmi, všetci sú rovnakí, dajme šancu novým, čistým, div nie nepoškvrneným“.

Politici vládneho Smeru SD ľavou zadnou zvládajú v politickom dialógu obhajobu toho čo vláda robí a so železnou pravidelnosťou predstavujú verejnosti, jednu dobrú správu za druhou. Nóvum oproti minulosti je v tom, že nejde len o makroekonomické veličiny, ale okrem nich aj to, čo sa pozitívne premieta do každodenného života občanov. Tomu rozumejú a tomu aj uveria pred voľbami

Ako na to reaguje opozícia? Kritizovaním, spochybňovaním účinnosti, udržateľnosti, systémovosti, spravodlivosti, všetko je predražené a keď ani to nezaberá, oprašuje evergreeny o kauzách ako boli emisie, nástenkový tender, mýto, vyčíslujú napáchané škody v miliardách korún resp. miliónov €, neprekáža im, že o niektorých kauzách bolo právoplatne rozhodnuté a celkom inak ako uvádzajú. Sto krát opakovaná lož sa má stať pravdou, no akosi to už nezaberá. Tisíce ľudí z opozície a ich advokátov v médiách a treťom sektore si láme hlavu nad tým, čím zraziť Smeru SD preferencie. Vyskúšali už všetko možné a nič, buď prídu z niečím bombastickým a novým alebo totálne pohoria.