Masovokomunikačné prostriedky a sociálne siete informujú, že viaceré nadácie, charity, občianske iniciatívy a farnosti, či dokonca jednotlivci sú pripravení postarať sa o utečencov, ktorí si zachraňujú životy, iba vláda má (ktohovie prečo) k tzv. kvótam odmietavé stanovisko. Kvóty na Slovensku takmer jednomyseľne odmietli všetky parlamentné, ba aj viaceré mimoparlamentné strany. Ako úprimne to mysleli sa ukázalo krátko potom, čo vláda oznámila, že pripravuje žalobu na EÚ v ktorej napadne legitimitu väčšinového rozhodnutia Rady ministrov vnútra členských krajín EÚ, voči suverénnym členským krajinám. S odkazom na rozpad jednoty V4 našli palicu na premiéra Fica – lebo vraj žalobou poškodí záujmy Slovenska, zhorší našu vyjednávaciu pozíciu v EÚ, robí svojou rétorikou hanbu a podobné fantázie. Keď iní pustili do gatí, máme to urobiť aj my!
Pramálo je publikované to čo ukazuje tzv. migračnú krízu v menej súcitu hodnom svetle. Hlasy o tom, že masový presun migrantov nie je spontánny, ale organizovaný, že hlavný prúd sa zdvihol z tureckých prihraničných táborov potom, čo boli presvedčovaní, že pobyt v nevábnom tábore môžu ľahko vymeniť za pohodlný život v zasľúbenej zemi, že získajú práva azylanta, dobre platenú prácu, prinajhoršom štedrú sociálnu podporu, že im na ceste nič nehrozí a podobne. Tento hlavný prúd smeruje od sýrskych hraníc, ale nie všetci v prúde sú Sýrčania aj keď to unisono tvrdia. Za Sýrčanov sa vydávajú aj Kurdi z Iraku, Afganci, Palestínčania, Albánci, Kosovčania aj Macedónci, ktorí sa pridali cestou. Klamú preto, lebo dobre vedia, že práve Sýrčania majú najlepšie vyhliadky na získanie azylu. Doklady totožnosti spravidla nemajú a registrácii sa bránia preto, aby neboli vnesení do databázy a neskôr vrátení tam odkiaľ prišli, lebo aj to je možné v azylovom procese. Po ilegálnom prekročení viacerých hraníc sú to jednoznačne ilegálni migranti, status utečenca stratili vtedy, keď nepožiadali v prvej bezpečnej krajine o azyl, také sú pravidlá, ktoré však migrantov nevyrušujú. V početných skupinách funguje syndróm davového správania a keď vybraní vodcovia s červenými čiapkami zavelia, neváhajú zaútočiť na ozbrojených policajtov či vojakov, driapu sa do vagónov, kamiónov, prekonávajú zátarasy a ploty, vydávajú sa pešo cez tunel pod La Manche. Ich počínanie dokazuje zúfalstvo i odhodlanie zároveň.
O čom to rozhodla Rada ministrov EÚ? O rozdelení 160 tisíc migrantov, ktorí sú nateraz v Taliansku a Grécku, lenže migranti sú v pohybe, denne ich prekračuje hranice EÚ 5-10 tisíc a na ich miesta prichádzajú noví. Ich stav sa nijako neznižuje, ale narastá. Len v táboroch na území Turecka, Libanonu a Jordánska ich je asi 5-6 miliónov. Tam vraj prevažujú skutoční Sýrčania, ktorí dúfajú, že sa budú môcť vráti domov. Keď sa rýchlo neskončí bratovražedná vojna v Sýrii a nenastolí elementárny poriadok v Lýbii, exodus bude stále intenzívnejší a Európa bude stále menej európskou. Nič neriešiace kvóty podporili bývalé koloniálne mocnosti, aj tí ktorí sa angažovali na exporte demokracie do Lýbie a Sýrie, ba aj tí, ktorí materiálne podporujú občiansku vojnu v Sýrii – to veru nie sú tí, ktorí majú mandát na poučovanie a vyhrážky voči neposlušnému Slovensku. Ľutovať treba tých, ktorí dobre vedia, že podporili hlúposť, no držali basu so silnými hráčmi EÚ nádejajúc sa, že im za to niečo kvapne.
Veľmi trápne je mudrovanie opozície o tom, že sa Slovensku neujdú tí kvalitnejší a súcejší na integráciu na Slovensku. A čo povedia všetci tí čo tak vehementne otvárajú náruče migrantom na adresu našich domácich „migrantov“, ktorí nestihli integráciu ani za storočia. Čo povedia na adresu biednych, bezdomovcov prespávajúcich na železničných staniciach, v parkoch, záhradných chatkách či v šachtách teplovodných potrubí, tým nemôžu pomôcť? Môžu, ale to predsa nie je vôbec trendy.