Kocky sú hodené, kandidátne listiny politických strán a hnutí už skúma novovytvorená Ústredná volebná komisia. Viac ako 4 milióny voličov sa môže tešiť na to, že sa na ich hlavy vyvalí množstvo informácií, sľubov reálnych, ale aj tých z kategórie demagogických.
Konsolidované politické strany a hnutia to vybavili bez kŕčov, niektoré dokonca slávnostne. Smer SD na sneme, ktorý svojimi parametrami musel otriasť sebavedomím ich oponentov. Takmer 900 prítomných delegátov, vyše 70 hostí hovorí o sile strany. Snem okrem bilancovania výsledkov vládnutia vo vyše hodinovom vystúpení predsedu, ktorému stačilo zdôrazniť, že strana za 25 rokov existencie nestratila jediného poslanca, že v aktuálnom volebnom období dokázala ozdraviť verejné financie, nasmerovať ekonomiku na rastovú trajektóriu a pritom nezabudla na ľudí. Vo forme dvoch sociálnych balíkov realizovala 30 opatrení na zlepšene životnej úrovne širokých vrstiev obyvateľstva a súčasne podporila podnikateľský sektor. Navyše bol predstavený 3 balík s 10 opatreniami v hodnote 1 miliardy €, ktorý by sa mohol dostať do programového vyhlásenia budúcej vlády, ak v nej pravda Smer SD bude lídrom.
Smer SD ide po vyskúšanej ceste, ktorá sa osvedčila v rokoch 2006, 2010 a 2012, kedy voľby s jednoznačnou prevahou vyhral. Na sneme diskutovali iba hostia a všetci vzdali hold strane, ktorá je vypočítateľná, ktorá ctí sociálny dialóg, čo kvitujú nielen v KOZ, ale aj organizáciách združujúcich zamestnávateľov AZZZ, RÚZ a Klub 500. Predstavitelia ZMOS, Jednoty dôchodcov a Zväzu protifašistických bojovníkov len potvrdili, že s ich podporou to má Smer SD rozohrané na podobný volebný výsledok, aký dosiahol v roku 2012.
Nanajvýš trápne vyzneli otázky redaktorky RTVS na tlačovej konferencii smerované na neprítomného Pavla P. Zdá sa, že verejnoprávna RTVS nastupuje do mediálnej vojny s ambicióznym Smerom bez bázne a hany. Lenže, pokiaľ v atakoch na vládnu strany tromfujú aj komerčných kolegov, vyvstáva otázka prečo a hlavne, za čo to robia?
Pozornosť až nepatričnú médiá venovali aj vydedencom, ktorí na poslednú hodinu nachádzali útočisko na kandidátkach existujúcich či novovytvorených subjektov. Tak Ľudovít K. kúpil jedno mužnú stranu, premenoval ju na DS SDKÚ a prihlásil ako predseda a líder do volebného zápasu. Demokratická skupina zostane skupinou či skôr skupinkou zúfalcov, ktorí však prispejú k definitívnemu koncu SDKÚ DS, pričom paradoxne bol to práve Ľudovít K., kto jej dal či predal za ministerské kreslo, Demokratickú stranu.
Aj posledný rébus bol rozriešený, OĹANO a NOVA nie sú koalíciou, ale jediným hnutím s názvom OĽANO-NOVA, lebo nechcú riskovať, že nedosiahnu potrebných 7% hlasov. Aby veľkohubí lídri týchto neurčitých zoskupení nevyzerali ako úplní diletanti, zaviazali sa občanom, že ak nedosiahnu aspoň 7% neuplatnia si svoj mandát poslanca NR SR. Lídrom kandidátky je blogerka bez politických skúseností a takých je medzi kandidátmi väčšina. Vystupovanie Igora M. na tlačovke v pondelok bolo úplne zmätočné, bez ladu a skladu, predviedol diletantizmus najhrubšieho zrna. Vzdelaní ľudia za jeho chrbtom museli trpieť a Daniel L., ktorý mal ambíciu založiť novú väčšinu a skončil na 14 mieste kandidátky hnutia politicky nedefinovateľného, ten klesol do úplného suterénu. Akoby to nestačilo, za 24 hodín sa hnutie predstavilo tým, že všetci nádejní 150 poslanci hnutia podpísali čestný záväzok, že nepoložia vládu v ktorej budú brať účasť. Okrem boja proti zlodejom nemajú nič v programovej výbave a už sa uchádzajú o dôveru koaličných partnerov.
Odvolávame čo sme sľúbili a sľubujeme, že vládu nepovalíme! Je to na zaplakanie takto krvaviť politiku a zhadzovať seba aj ostatných politikov. Nepolitická politika a tzv. hnutia protestu sú pre Európu rovnako nebezpečné, ako nezvládnutá migračná kríza. Kto podporuje takéto nestabilné subjekty vo voľbách, ten zarába minimálne na taký chaos, aký sme tu mali v rokoch 2010-2012.