O váhavom strelcovi, čo gazdom opozície chce byť

3. februára 2016, 1947ps, Nezaradené

O váhavom strelcovi, čo gazdom opozície chce byť

Kedysi dávno ma upútal film, vlastne jeho názov „Váhavý strelec“. Bol som ako adolescent z filmu sklamaný, lebo hlavný hrdina v podaní Jiřího Valu neváhal pri streľbe, ale vo vzťahu so ženou.

Ako váhavý strelec sa prejavuje Radoslav P. ktorý pred 1,5 rokom založil stranu Sieť a okamžite upútal pozornosť tzv. pravicových voličov, zozbieral niekoľko poslancov, ktorí zostali osamotení v rozpadajúcej sa SDKÚ DS alebo nespokojných z Mostu Híd. O jeho orientácii na pravicového voliča, osobitne na strednú vrstvu nenecháva nikoho na pochybách, opakuje to dookola a ešte omieľa nejaké bla, bla, o fungujúcom štáte.

Predstavy oprávnených pravicových voličov teda živnostníkov, malých, stredných i veľkých podnikateľov sú si veľmi podobné: platiť čo najmenšie dane a odvody, štát im nemá klásť prekážky, ale vytvárať prostredie priaznivé pre podnikanie. Zákonník práce by mal uľahčiť vytváranie pracovných miest a v prípade nevyhnutnosti aj ich operatívne rušenie, mal by minimalizovať práva odborov a tiež by podnikatelia nemali byť zaťažovaní „zbytočnou“ administratívou. Priam „Klondyke“ vznikol na Slovensku v rokoch 2010 – 2011, Zákonník práce bol afrického typu, a národným športom sa stala optimalizácia základu dane právnických osôb. Došlo to pri kolabujúcej finančnej správe tak ďaleko, že 60% obchodných spoločností nezaplatilo po viac rokov žiadnu dať, že štandardom bol minimálny vymeriavací základ pre určenie odvodov do fondov, že zamestnanci boli nútení fungovať ako quasi živnostníci, riadne pracovné pomery sa menili na dohody, reťazili sa pracovné zmluvy na dobu určitú, zamestnanecké agentúry uberali námezdným robotníkom z miezd. Vydávať takýto stav za spoločensky prospešný môže iba človek s hrošou kožou, keby sa nebola vládna koalícia v novembri 2011 rozsypala, Slovensko by dopadlo zle nedobre. No viaceré pravicové strany v kampani sľubujú to isté čo bolo v 2011 roku.

Do strednej triedy by mali patriť aj učitelia, lekári, inžinieri, právnici a ďalší občania s VŠ vzdelaním a tomu zodpovedajúcou vysokokvalifikovanou prácou. To však nie je vôbec určujúce, ten kto sa živí len svojou prácou a volí pravicu je buď pomýlený alebo hlupák. To čo vykonávajú pravicové strany v kampani je práve lov hlupákov. Účel svätí prostriedky, niektorí lídri si nedávajú pozor a trepú ako im jazyk narástol, iní sú predsa len kultivovanejší a argumentačne presnejší, ale nepresné udávanie čísiel je častou chybou. Pritom platí, že odchýlka má takmer vždy posilniť váhu argumentácie, čo je samé osebe nonsens. Vládna strana je obviňovaná zo všetkého možného, lebo vraj vládne 8 rokov z 10, čo je síce pravda, ale prečo sa v porovnaní neberú v úvahu aj dve vlády od 1998 do 2006?

Často sa zámerne skresľujú údaje o nezamestnanosti, tvrdí sa, že miera nezamestnanosti v ostatných krajinách V4 klesá vyšším tempom ako na Slovensku a to nie je pravda!

Na konci roku 2014 bola miera nezamestnanosti v ČR 7,5%, na konci 2015 bola 6,2%. V Poľsku to bolo 11,4% a 9,8% a v Maďarsku 7,1% a 6,2%, čísla nepustia, nemožno s kamennou tvárou tvrdiť do kamery, že v ČR je nezamestnanosť len okolo 5%.

Pozrime si ešte deficit verejných prostriedkov udaný v % dosiahnutého HDP v tom roku:

Najhorší výsledok hospodárenia verejnej správy bol dosiahnutý v roku 2000 -12,3%, najlepšie boli roky 2007 -1,8% a 2008 -2,1%.

Všimnúť si treba aj deficit hospodárenia v rokoch konania parlamentných volieb: v roku 1998 – 5,3%, v roku 2002 – 8,2%, v roku 2006 – 3,2%, v roku 2010 – 7,7% a v roku 2012 -4,35%. Vďaka dobrým výsledkom v rokoch 2007 a 2008 sme mohli vstúpiť do eurozóny a od roku 2013 je deficit pevne pod hranicou 3,0% HDP.

Radoslavovi P. jeho nádejní koaliční partneri vyčítajú neochotu dohodnúť sa na spoločnom postupe už pred voľbami, vajatanie okolo možnej spolupráce so Smerom SD a financovanie nákladne volebnej kampane. Vo viacerých prieskumoch preferencie Siete spadli na polovicu!

Z ničoho nič dovtedy distingvovaný právnik minulý týždeň vypenil, odmietol účasť na TV diskusii v TA3, lebo vraj občania majú právo sledovať jeho duel s predsedom vlády a diskusia s predsedami SNS a SaS nie je pre občanov zaujímavá.

V relácii „Tak takto“ diskutoval Radoslav P. s moderátorom viac ako pol hodiny, pričom sa 9 minút hádali o tom ako to bolo s odrieknutím účasti politika v nedeľnej relácii „V politike“. Príznačné bolo, že politik nepripustil chybu zo strany Siete a naťahovaním diskusie sa vyhol vysvetľovaniu financovania, konkrétne získania úveru vo FIO banke, možno nabudúce, rozišli sa. Radoslav P. bol ohodený podľa amerických manuálov, živo gestikuloval, ba priam šermoval holými rukami pred svojou tvárou. Ničím nepresvedčil, že by disponoval tým čarom osobnosti štátnika, ktoré sa na premiérskej pozícii vyžaduje. Nič nové, ani nič zásadné nepovedal, používal priveľa prázdnych slov, no to mu nebránilo vyzývať premiéra na televízny súboj. Určite sa jeho malá narcistická dušička dočká, no keď chce takto argumentovať musí si byť vedomý toho, že premiér s ním škaredo vybehne. Podobne roztržito vystupoval aj jeho muž č. 2, primátor Martina. Vnímavý občan určite pochopí, že týmto zveriť moc by bol hazard, že musia dozrieť, absolvovať ešte 4 roky výcvikového tábora v opozícii a keď sa roztrieštená pravica umúdri, potom môže snívať o premiérskom kresle.

Je veľmi pozoruhodné ako moderátori, redaktori, novinári a rôzni aktivisti priam zaklínajú pravicovú opozíciu, aby usilovala o zloženie vlády. Ich motivácia je celkom jasná, korupcia a nádej na návrat pomerov, kedy vláda nebola schopná dane vyberať a nechávala rozkrádať už vybrané prostriedky cez fiktívne vratky DPH. To bolo niekomu sveta žiť!

Za priaznivých okolností sa do NR SR dostanú dve strany svojho druhu OĽANO-NOVA a SaS, obe prakticky bez členskej základne a tým aj bez štruktúry, ktoré sú svojou nestabilitou zárukou skorého rozpadu koalície a svojským prezentovaním politiky hanbou politickej scény.

Váhavý strelec Radoslav P. konečne vystrelil – no strelil si rovno do kolena. Flintu mu pridržiaval jeho finančný expert Miroslav B. Spoločne na TB odhalili prípad maséra zo Spiša, ktorému vraj VšZP platí toľko ako ju stojí 250 sestier! Tento pán mal získať unikátny kód, ktorým sa jeho masérske služby honorované 15€ na hodinu odlišovali od iných. Toľko demagógie za pár minút nedokáže vypotiť ani líder OĽANO. Zmluvu s unikátnym kódom mu nepodpisoval GR VšZP Marcel F. ale jeho predchodca ešte v roku 2011. A ten masér dnes prevádzkuje 5 kliník zameraných na rehabilitáciu pacientov a má pochopiteľne zmluvy na poskytovanie zdravotnej starostlivosti aj so súkromnými zdravotnými poisťovňami, ibaže kto už by sa navážal do súkromých spoločností, ved mohol by naraziť.

Týmto počinom sa Sieť zhodila na odhalovača pseudokaúz Igora M., ešteže pritom nekričali. Hanba zabryzgala aj tú bielu americkú košeľu.