Stranu – nestranu a hnutie – nehnutie OĽANO-NOVA reprezentujú najčastejšie ich lídri, šéfovia či predsedovia: Matovič a Lipšic. OĽANO je čudo, ktoré popiera všetko čo robí politickú stranu stranou alebo politické hnutie hnutím. Toto čudo nemá členskú základňu organizovanú v základných organizáciách, nemá žiadne orgány s výnimkou poslaneckého klubu, no berie od štátu príspevok na politickú činnosť, ktorú nemá ako vykonávať. Ak za politickú činnosť považujeme organizáciu protestných akcií, výrobu letákov a transparentov či objednávanie politickej reklamy v periodikách patriacich samotnému Matovičovi, potom je všetko OK. Vyvstáva otázka či taká forma politickej „manufaktúry“ má niečo spoločné s zastupiteľskou parlamentnou demokraciou, no nemá!
NOVA sa pôvodne nazývala „Daniel Lipšic Nová väčšina“ a formovala sa ako politická strana s vysokými ambíciami. Lenže voliči na Slovensku ešte nezabudli aký to bol „úspešný“ politik Daniel Lipšic, ako bol odídený z KDH po medializácii jeho avantúr s milenkami, ako bojoval s korupciou rečami na verejnosti a v skutočnosti, nezvládal ani svoje libido. Taktiež jeho sprevádzajúce osoby neboli nič moc, za ušami mali tí známejší toho dosť. Dôsledkom padajúcich preferencií bolo voľné spriahnutie sa s OĽANO a to tak, že na kandidátke OĽANO sa objavili v posledný možný termín aj kandidáti NOVA. Bieda tradičných pravicových subjektov umožnila tomuto hybridu s druhou najdrahšou kampaňou dosiahnuť volebný výsledok snov, 11,02 %.
„Lídri“ opojení úspechom vo voľbách sa už videli ako pevne držia kormidlo v rukách, lenže s nimi okrem Sulíka a čiastočne Kollára nikto nechcel nič mať. Bugár ani Procházka nemohli zabudnúť na antikampaň a škandalizáciu. Všetky smelé plány sulíkovcov vyriešilo predsedníctvo SNS, ktoré jasne povedalo, že vláda bez Smeru nebude. Odvtedy začala vojna a to vojna nádejných spojencov medzi sebou, zákerná a nemilosrdná. Pritom nezabúdajú ani na pôvodcu všetkého zla, Fica a jeho „oligarchickú“ družinu. Na šiesty deň po voľbách bolo prvé protestné zhromaždenie v Bratislave, vraj proti zrade spáchanej na voličoch a nasledovali ďalšie. Dvaja narcistickí lídri si sadli v štýle politiky, neokrôchanej až vulgárnej kritiky všetkého čo pochádza od tých, ktorí s nimi nesúhlasia. Nadávky do zradcov, podvodníkov, klamárov a najmä zlodejov sú na dennom poriadku. Zdá sa, že ich toto vyvádzanie uspokojuje, že si takto ochraňujú svoje „Ja“ pred vonkajším prostredím a vnútornou potrebou predviesť verejnosti niečo unikátne. Zdroje narcizmu je potrebné hľadať v detstve – učí Psychológia osobnosti. Ľudia s touto miernou poruchou osobnosti v prostredí kde cítia moc, spravidla smerujú k závažnejšej poruche osobnosti „Megalománii“.
To čo predviedli v diskusných reláciách po voľbách a to čo ukázali na 2 plenárnej schôdzi NR SR, je klopaním na dvere psychiatra. Scenár ich vystúpení je jednoduchý: opľuť všetkých zúčastnených aj nezúčastnených a potom ťažiť z ich prekvapenia. Používať jazyk spodiny a argumentovať hypotézami ako faktami? Normálne! Krásnym príkladom je ich reakcia na rozhodnutie GP zrušiť obvinenia 9 osôb v tzv. kauze piešťanského CT. Keď už nie tlčhuba Matovič, tak aspoň právnicky vzdelaný Lipšic by mal uznať, že znalecký posudok nestanovil výšku možnej škody správne, ale si osvojil „mediálne“ porovnanie rozdielnych prístrojov s rozdielnym príslušenstvom a čo je hlavné, s rozdielnym spôsobom financovania. Neuvedomil si nič, nafukuje bublinu ďalej.
Každá akcia rozprávkových postavičiek Pata a Mata končí totá8lnou devastáciou diela. Politická dvojica Lip a Mat je rovnako trápna, ale škody na spoločenskej klíme, ktoré spôsobujú, sú skutočné a nevyčísliteľné. Horšie je, že majú nasledovateľov, tesne za nimi nasleduje bratranec Viskupič a dvaja „G“ Galko a Grendel. Kto vydrží sledovať TV prenos z parlamentnej schôdze celý deň, mal by byť štátom odškodnený aspoň stovkou €. Predseda parlamentu Danko by mal urýchlene pracovať na tom, čo hovoril ešte pred voľbami. Strany – nestrany a kadejaké nedefinovateľné čudá, by mali byť vylúčené z politickej súťaže.