uvážlivý

Tak nám dnes abdikoval p. Minister Plavčan a predseda SNS p. Danko sa ide venovať celé štyri dni svojim milovaným synom a hľadať odpovede na otázku „Byť či nebyť vo vrcholovej politike a keď byť, tak ako vyzrieť na svojich koaličných partnerov, aby nebol označovaný za porazeného“.
Predseda Danko stúpol v očiach verejnosti keď po voľbách v marci 2016 správne zhodnotil projekt koalície avizovanej p. Sulíkom ako beznádejný a podal ruku predsedovi Smeru SD p. Ficovi, ktorý za pár dní sformoval štvorkoalíciu. Mnohí žasli nad tým, že SNS ide do holportu so stranou Most-Híd. Jedni to oceňovali, druhí nenechali nitku suchú ani na Dankovi, ani na Bugárovi. Napodiv v najslabšej koaličnej strane Sieť sa rozpadol poslanecký klub, lebo časť poslancov nebola ochotná podporovať vznikajúcu vládnu koalíciu. Osobnú zodpovednosť za mizerný volebný výsledok, aj za rozpad poslaneckého klubu vyvodil predseda Siete p. Procházka tým, že odišiel z politiky.
Predseda SNS bol zvolený za predsedu NR SR a čoskoro dal verejnosti na známosť, že parlamentná kultúra – nekultúra sa musí zmeniť. Vďaka tomu bol p. Danko častým hosťom v TV diskusných reláciách, poskytoval rozhovory novinárom, diskutoval na tlačových konferenciách, kde hovoril to čo si naozaj o veciach myslí, rovno od srdca. Vystupoval suverénne a nezabúdal pripomenať ako oživil SNS a aké smelé plány má so Slovenskom. S fungovaním koalície vyslovoval spokojnosť a provokácie zo strany médií a opozície kvalifikoval ako zbytočnú snahu o rozleptanie vládnej koalície. Spokojnosť bola aj s programovým vyhlásením vlády a jeho postupným napĺňaním, no len do času.
Masové médiá nazývané aj „Siedma veľmoc“ s výnimkou verejnoprávnych sú v demokraciách privátne a tým má byť zabezpečná ich objektívnosť, lebo sú nezávislé na štáte, tak môžu objektívne informovať verejnosť. Rozhodujúcim zdrojom príjmov privátnych médií je reklama, no tiež tam tečú prostriedky z rôznych mimovládnych organizácií a od sponzorov z ponikateľského stavu. Výsledkom tejto quasi nezávislosti je, že médiá nielenže informujú o politike a politikoch, ale priamo politiku robia! To nie je iba problém Slovenska, tak je to na celom svete s výnimkou totalít.
Vo svete, kde 5% najbohatších ľudí ovláda viac ako 90% zdrojov je spravodlivá spoločnosť čistou fikciou. Tým viac to platí na Slovensku, kde boli trestuhodne rozpredané strategické podniky do zahraničia. Tu každá vláda naráža na limitujúce mantinely, ktoré nemôže zbúrať, nikomu a ničomu by tým nepomohla. Populistické hlášky, že stačí nekradnúť a na všetko bude prostriedkov nadostač, sú táraniny bez reálneho základu. Vlády s účasťou Smeru SD akcentujú nastavenie elementárne spravodlivosti pri rozdeľovaní spoločenského produktu, základného piliera sociálnodemokratickej politiky. Počas každej vlády vedenej p. Ficom boli zmobilizované všetky kapacity opozície, masových médií, mimovládnych organizácií, quasi odborových organizácií a rôznych komôr do boja za deštrukciu vládnych štruktúr, šírenie dezilúzie, predkladanie nereálnych požiadaviek, produkciu kauz na bežiacom páse. Napriek tejto odpornej protislovenskej činnosti, dve vlády vedené p. Ficom riadne dovládli. Slovensko kráča po dobrej ceste (v rámci možností) a postupne sú naprávané dedičstvá minulosti ako nezamestnanosť, slabý rozvoj infraštruktúry, znižuje sa deficit verejných financií a aj relatívne zadĺženie štátu vyjadrené % HDP, výkon ekonomiky rastie viac ako 3% ročne, rastú reálne mzdy, domáca spotreba obyvateľstva prekonala v ekonomike podiel exportu. Protivládne kohorty napriek tomu nelenia a provokujú verejnosť šírením negatívnych správ, produkujú nespokojnosť lebo musia. V ich pozadí sú ľudia, ktorí majú iné predstavy o prerozdeľovaní spoločenského produktu, pritom ide o ľudí, ktorí už majú naozaj dosť. Tu platí výrok, že nebol by problém nakŕmiť hladujúcich, problém je uspokojiť bohatých.
Práve prebiehajúci zápas o charakter spoločnosti zastihol p. Danka ako nepripraveného, neskúseného, dôverujúceho nedôveryhodným zdrojom a žiaľ aj samoľúbeho politika. Z ničoho nič sa utrhol z reťaze a vygeneroval vládnu krízu neplatným vypovedaním koaličnej zmluvy. Korunu antikoaličným hoaxom nasadil svojimi podozreniami od agentúry JPP p. Paška. Tento pán by mal až do vyriešenia krízy mlčať. Pôvodne mal p. Danko 6 dní na vyriešenie problémov s eurofondami na MŠ, no ani on ani p. Minister Plavčan nedokázali rozptýliť podozrenia z nekompetentného riadenia procesu distribúcie eurofondov. Nedá sa svietiť, minister je politický nominant, ktorý nesie politickú zodpovednosť za všetky činy svojich podriadených. Pán Danko si dával načas a tak musel konať premiér. Sťažovať si pred redaktorom „Týždňa“ bol len ďalší prejav neskúsenosti a nezvládnutých emócií p. Danka.
Opozícia použije všetky svoje zbrane na to, aby odvolala nejakého ministra za Smer SD. Na rane je p. Richter za obnovenú kauzu resocializačného zariadenia „Čistý deň“. Zabudnuté je, že p. Minister Richter konal v súlade so zákonom, keď nezrušil akreditáciu „Čistému dňu“, lebo vtedy neexistoval relevantný dôkaz o porušení zákona. Poslanci NR podporujúci vládnu koalíciu si musia byť vedomí svojej zodpovednosti za Slovensko a podľa toho konať.