uvážlivý

Politický subjekt OĽANO je neštandardný do tej miery, že nie je ani stranou, ani hnutím, je to združenie voľnomyšlienkarov bez členskej základne. OĽANO nemá volebný program, iba zopár otrepaných fráz, nemá žiadne orgány, nemá poslanecké kancelárie, lebo na všetky prostriedky poskytované poslancom NR SR štátom si presadil nárok líder, či pán predseda, ktorého nikto nevolil. Nečudo, že tie najsilnejšie osobnosti dali poslaneckému klubu OĽANO vale. Otázky vyvoláva aj nikde nepopísaná fúzia OĽANO s NOVA tesne pred termínom odovzdania kandidačných listín ústrednej volebnej komisii. V hnutí NOVA existuje orgán, ktorý to mohol posvätiť, no v OĽANO niet predsedníctva, niet republikovej rady, niet ničoho a nikoho – iba líder rozšafne, spôsobom sebe vlastným, v priamom prenose TV predstavil svojich kandidátov. Pozoruhodné je, že Daniel L. dostal len 14 pozíciu a jeho spoločníci miesta za ním. Kedy a ako sa z ohlasovanej koalície stalo toto čudo s nejasnou právnou subjektivitou, je zatiaľ záhadou. Líder OĽANO sa pasuje za odhaľovača káuz bez bázne a hany. Líder NOVA bol svojho času svojimi spolu straníkmi v KDH považovaný z najlepšieho bojovníka proti korupcii. Keď sa rozchýrilo ako „bojoval“ s korupciou s mobilom v ruke, musel sa z KDH porúčať. Namiesto synergického efektu im spoločná koalícia dala prepad preferencií. Posledná šanca na záchranu parlamentných kresiel sa nakoniec našla v podpore aktuálne živých protestov dvoch nespokojných profesií: zdravotných sestier a učiteľov. Naši lídri však nehľadali spojencov medzi relevantnými odborovými zväzmi, ale sa zamerali na sebe podobných neštandardných zástupcov zamestnancov, osobitne v školstve.
Nakoľko štrajkovanie v zdravotníctve nie je vôbec jednoduché našli inú formu, ktorá sa objavila pred štyrmi rokmi u lekárov – hromadné výpovede. Vtedy za lekármi stála najmä lekárska komora, dnes je to komora zdravotných sestier a pôrodných asistentiek + odborový zväz s rovnakým názvom. S podporu mediálnych trasorítok, otvorených odporcov vlády a s porozumením opozície bolo vo výpovedi viac ako tisíc sestier, zostalo ich okolo 600 a do dňa „D“ 1. februára bude ich počet len klesať. Sestry spolu s výpoveďou podpísali aj tzv. „Zmluvu o solidarite“ ktorá im pod pokutou 3.300 € bráni uplatniť svoje právo výpoveď stiahnuť. To platí iba podľa dvoch prezidentiek, každý akt ktorým sa občan SR vzdá svojho zákonného práva je právne nulitný. Okolo svojského protestu, ktorého obeťou budú len a len sestry, ktoré zostanú bez zamestnania sa pohovorilo a popísalo toľko klamstiev, že ich nikto nespočíta. Nejde tak ani o mzdy sestier, ani o podmienky ich práce, najdôležitejšie je vystrašiť občanov a tak zavariť vládnej strane. Lídri OĽANO NOVA sa schovávajú sestrám za sukne, ale budú nepochybne odhalení ako pomáhači a iniciátori foriem protestu.
Právo na štrajk je zachované, podrobnosti stanoví zákon – také je znenie v Ústave SR. Podrobnosti o štrajku ako organizovanej forme protestu sa nachádzajú len v „Zákone o kolektívnom vyjednávaní“ kde je popísaný postup organizátora štrajku a aj postup zamestnávateľa v prípade sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy. To neznamená, že štrajk organizovaný z iného dôvodu musí byť nezákonný, ale neraz tomu tak je! Právo kolektívne vyjednávať je zo zákona dané odborovej organizácii a jej prislúcha aj právo vyhlásiť štrajk, ak v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy nedošlo k dohode ani pred sprostredkovateľom. Odborová organizácia je povinná zamestnávateľa vopred informovať o dôvode, začiatku, trvaní a rozsahu štrajku, musí mu oznámiť zloženie štrajkového výboru. Zamestnávateľ po prijatí informácie vykonáva opatrenia aby štrajku zamedzil, obmedzil jeho následky, môže sa aj obrátiť na príslušný súd so žiadosťou o vydanie predbežného rozhodnutia na zastavenie štrajku. To sa stalo pri pamätnom štrajku železničiarov za zachovanie 23 železničných tratí, len si pripomeňme že vtedajší Premiér vlády odmietol pod nátlakom rokovať, Predseda NR SR vyzýval najskôr vládu a neskôr súdy, aby štrajk zastavili a iný nominant KDH vo funkcii Ministra spravodlivosti to aj zariadil, aj keď podľa rozhodnutia ÚS bol štrajk zákonný! Kto bol ten minister? No predsa dnešný líder NOVA Daniel L.
Niekoľkí bratislavskí učitelia sa združili v Iniciatíve Slovenských Učiteľov (ISU), sformulovali svoje požiadavky, mzdové aj investičné, posadili sa za PC vytvorili svoju Web-stránku a začali verbovať nespokojných učiteľov do štrajku, najmä na základných školách a predškolských zariadeniach dosiahli istý úspech. Hovoria o 11.300 zaregistrovaných, koľko skutočne štrajkuje nevedia zistiť no isté je, že je to rádovo menej. Minister hovorí v prvý deň štrajku o 173 zatvorených školách čo je 2,24% z celkového počtu, aktivisti tvrdia, že ich informácie priamo zo škôl sú iné, lebo riaditelia škôl vraj nenahlasujú skutočný stav! Ako obyčajne nesedia čísla ani pokiaľ ide o priemerné platy učiteľov, Minister hovorí priemernej hrubej mzde podľa skutočne vyplatených mzdových prostriedkov a učitelia oponujú tabuľkovými tarifnými mzdami bez príplatkov. Od roku 2013 do 2016 sa priemerná hrubá mzda učiteľov zvyšovala každoročne o 5%, to nie je spolu 20% nárast, ale kumulatívne 21,6%. Na jeseň 2015 bol v rámci vyjednávania vyššej kolektívnej zmluvy celej verejnej správy na rok 2016 dohodnutý mzdový nárast o 5% čo je výrazne viac ako v mnohých výrobných rezortoch. No nestačí, ISU bez právnej subjektivity sťa zbor amatérov žiada okamžite zvýšiť tarifné mzdy 89.000 pedagogickým zamestnancom o 140 €, do rozpočtovej kapitoly školstva pridať 400 miliónov € na didaktické pomôcky a zmenu kreditného systému. Nedajú si vysvetliť, že je neskoro na zmenu štátneho rozpočtu, ktorý bol odobrený a pochválený aj EK z Bruselu. Ignorovanie sociálneho zmieru, šírenie neprávd o akomsi šikanovaní a nátlaku zo strany riaditeľov a zriaďovateľov vypovedá o ich amaterizme až prostoduchosti. Za štrajkujúcich nenesie zodpovednosť ISU, ale každý štrajkujúci zodpovedá sám za seba, lebo ich nekryje subjekt s právnu subjektivitou! V štrajku nemožno hovoriť len o právach, ale treba hovoriť aj o zodpovednosti.
Výzvy smerujúce k Ministrovi školstva či k Premiérovi vlády SR na rokovanie sú sympatickejšie, no mali by ISU zaregistrovať na MV ako odborovú organizáciu, k tomu musia dodať na schválenie aj stanovy organizácie, no a keď už budú niekto, potom už len tie stanovy rešpektovať, rokovať, neklásť nesplniteľné ultimáta a výsledok sa dostaví.